Sedem dobrodruhov a pacient na vedľajšej koľaji

Autor: Viliam Novotný | 12.4.2015 o 18:09 | Karma článku: 10,40 | Prečítané:  2468x

Minulú nedeľu ma zastavila pani v stredných rokoch a so slzami na krajíčku mi vyžalovala svoju skúsenosť s košickou univerzitnou nemocnicou. 

Jej otecko, dôchodca, tam leží na pľúcnom oddelení, ktoré je už asi 25 rokov, teda minimálne od mojich študentských čias, situované v nejakých prerobených barakoch. Katastrofálne prostredie, limitovaná starostlivosť. Samozrejme končila prosbou, že s tým mám niečo robiť.

Ona hovorila o košickom pľúcnom oddelení a ja som si pritom spomenul na žilinskú nemocnicu. Na interné a centrálnu JISku, kde lekári a sestry podali výpovede nie pre mzdy, ale pre stav týchto oddelení. Ani pri najlepšej snahe nedokážu v takých podmienkach poskytovať kvalitnú starostlivosť.

Ako je možné, že Česi a Maďari vedia modernizovať svoje nemocnice a my nie? Prečo dokážu súkromní prevádzkovatelia investovať do svojich zariadení a štát nie? Odpoveď je po kauzách posledných mesiacov viac než jasná. Nominanti štátu v zdravotníctve jednoducho dovolia vopred vybratým firmám vyťahovať peniaze zo zadlžených nemocníc. Výsledkom sú predražené prístroje, stravovanie priamo z Karibiku, frustrovaný personál a rozpadnuté budovy.

Situácia je na viacerých miestach Slovenska neúnosná. A vláda ju začína riešiť rovno od najväčšieho problému, od univerzitnej nemocnice v Bratislave. Keďže štát na výstavbu a efektívne prevádzkovanie novej nemocnice v hlavnom meste nemá kapacity, ponúka to súkromníkovi. Hodnota zákazky je 6,3 mld. Eur, do čoho sa počítajú tržby za zdravotnú starostlivosť v najbližších 30 rokoch.

Ministerstvo zdravotníctva však vo vestníku verejného obstarania priznalo, že napriek dlhej príprave nevie vlastne zadefinovať presný predmet zákazky. Avizuje len toľko, že od investora chce, aby na vlastné náklady postavil a prevádzkoval nemocnicu na vlastné riziko, keďže štát mu nebude garantovať nič – ani zmluvy, ani ceny, ani dopyt pacientov. Investíciu by si mal splatiť z otázneho prevádzkového zisku. Pritom štát chce mať právo aktívne zasahovať do projektu.

Toto je nevydarený vtip, do toho sa žiadny zodpovedný investor nemôže prihlásiť! Páni na ministerstve sa pritom tvária, že to myslia vážne. Má to byť seriózna súťaž na najdôležitejšiu nemocnicu Slovenska. Takto zle pripravený projekt sme v zdravotníctve už dávno nemali.

Do takejto „súťaže“ sa môže prihlásiť len dobrodruh. Prihlásilo sa ich sedem:

  • 3 oligarchovia blízki SMERu,
  • konzultačná firma, pre ktorú pracovali úradníci, ktorí projekt chystajú
  • a 3 zahraničné firmy, z ktorých jedna má skúsenosť s výstavbou nemocnice v Peru a jedna v Alžírsku - s nutnou dávkou irónie by som dodal, že na rozdiel od ostatných aspoň poznajú zdravotníctvo “rozvojových” krajín.

A teraz už vážne - tento projekt sa nezrealizuje. Za takýchto podmienok to jednoducho nie je možné. Nová bratislavská nemocnica má splniť jediný účel: do volieb nás ňou bude SMER zabávať a odpútavať tak pozornosť od skutočných problémov v zdravotníctve. Prečo sú na košickom pľúcnom či na žilinskej interne nevyhovujúce podmienky? Prečo za predražené nákupy CTčiek už niekto nesedí v base? Čo bude so sľubovanými platmi sestričiek?

Poďme riešiť veci seriózne, opýtajme sa konečne pacientov, ako si predstavujú svoje pľúcne a svoje interné oddelenie. Čo chcú za svoje peniaze v zdravotníctve dostať, na čo majú nárok a v akej kvalite služieb. Už čoskoro predstavíme podmienky, za akých by projekt novej nemocnice dával aj skutočný význam pre pacientov, a nielen pre vybraných ľudí v tejto krajine. 

 

Ak sa Vám článok páčil zahlasujte zaň na vybrali.sme

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?