Menšinová vláda či zlepenec?

Autor: Viliam Novotný | 7.3.2016 o 7:02 | Karma článku: 7,83 | Prečítané:  2416x

Keď premiér Fico rozprával o vládnom zlepenci či mechoch zemiakov, ktoré porazia Kotlebu netušil, ako skoro ho to dobehne. 

Kotleba ho dobehol v župných voľbách, aj v sobotňajších parlamentných voľbách. Aby som bol úprimný, v sobotu dobehol celé Slovensko. Výsledok volieb je tak bizarným obrazom rozorvanej duše slovenského voliča. „Pyrhovo víťazstvo“ SMERu, pri ktorom stratili 34 poslancov oproti predchádzajúcemu obdobiu a dnes disponujú „iba“ 49-timi. Slabá pravica SaS, MOST a SIEŤ so 42 poslancami. Ostatné, staré aj nové pravicové strany voliči odignorovali. A potom 4 neštandardné subjekty – dva extrémistické a dva antisystémové.

Čo bude ďalej nikto nevie. Nevie to dokonca ani víťaz volieb R. Fico, nevie to ani druhý v poradí R. Sulík. Obidvaja budú mať ambíciu zložiť vládu, resp. nejaký, ako tak funkčný zlepenec. V prípade oboch pánov to má ironický podtón. Fico na kritike zlepenca postavil svoju kariéru, Sulík jeden zlepenec pred 4 rokmi povalil.

Akoby teda nová vláda mohla vyzerať? Potencionálne zloženie ako tak stabilnej vlády so SMERom je iba menšinové. Povedzme: SMER – MOST – SIEŤ = 70 poslancov, alebo SMER – SNS = 64 poslancov. Iné väčšinové verzie sú málo pravdepodobné, lebo zvyšné 4 strany vylúčili spoluprácu so SMERom a MOST sa s SNS vylučujú. Leda ak by podporovali túto menšinovú ľavo - pravú vládu z parlamentu bez priamej účasti v nej, ale takéto riešenie je skôr dočasné.

Aj Sulíkova možnosť stabilnej vlády je menšinová: SaS – OĽANO – MOST – SIEŤ = 61 poslancov. Samozrejme, v prípade parlamentnej podpory SNS a povedzme Kollárovej SME RODINA by mohli mať väčšinu, no ale dokedy.

Otázne je, čo môžu takého vlády reálne vykonať. Tak ľavo - pravá Ficova vláda by bola od začiatku v programovom konflikte medzi partnermi. V princípe by nedokázala priniesť zásadné zmeny v boji s korupciou či rozkrádaním. SMER je totižto natoľko prerastený so skupinami, ktoré si z tunelovania verejných zdrojov urobili legálnu živnosť, že by otupil ostrie pravicových koaličných partnerov. To by viedlo k permanentnému napätiu, až pádu vlády.

Pravicová menšinová vláda by mohla byť úspešnejšia, predsa je medzi stranami väčšia programová blízkosť. Okrem poriadku s rozkrádaním by mohla napríklad vyriešiť aj zdravotníctvo, školstvo či justíciu. Aj keď, ani v tomto prípade by sa to neobišlo bez problémov. Podpora zo strany SNS, ktorá chce napríklad jednu zdravotnú poisťovňu by pre SaS, ktorá chce privatizovať VšZP a transformovať nemocnice, bola dosť problematická. Čo chce B. Kollár a jeho hnutie netuší ani on, a tak predpovedať hlasovanie jeho poslancov v parlamente za zásadné vládne návrhy je nemožné.

Tak či tak, najpravdepodobnejšia verzia je menšinová vláda s podporou nejakých neštandardných strán v parlamente, ktorá to pre vzájomné animozity dlho nepotiahne. Klasik by povedal, „dávam tomuto parlamentu rok, nanajvýš dva“. Vidím to tak, že druhý polrok 2016 to nejako upatlajú, veď Slovensko bude predsednícka krajina EÚ, tak len aby sme v hanbe nezostali. No a v roku 2017 nás čakajú voľby. Zostáva dúfať, že v nich príde do parlamentu viac silnejších pravicových strán, ktoré chcú tvoriť a nie búrať.

 

Ak sa Vám blog páčil, hlasujte zaň na vybrali.sme.sk. Ďakujem!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?