Keď zo skalickej nemocnice volali vrtuľník, nebol k dispozícii. Zomrela mladá žena. Ktovie, či by prežila, keby ministerstvo rozhodlo o vrtuľníkoch včas. Ale nedostala ani len šancu. Vrtuľníky aj s posádkami museli v Trenčíne a v Bratislave sedieť na zemi, kým ona bojovala o život.
Bol som na poslaneckom prieskume na ministerstve zdravotníctve kvôli tejto kauze. Ako k tomu mohlo vôbec dôjsť?
Ministerská komisia, ktorá prideľuje nové povolenia, si dávala so všetkým načas. Kým sa jej členovia zišli. Kým zistili, že zle vypísali súťažné podmienky. Kým požiadali o ďalšie doklady. A tak ďalej.
Až prišla polnoc 11. septembra. Komisia nestihla rozhodnúť, zároveň sa však skončila platnosť starých povolení. Vrtuľníky prestali z Trenčína a Bratislavy na päť dní lietať.
Minister Šagát odstúpil (2000), keď cítil, že pre prezidenta Schustera asi neurobilo slovenské zdravotníctvo všetko čo malo. Nemal žiadnu vinu, len cítil morálnu zodpovednosť za svojich lekárov a sestry v rezorte.
Liška odstúpil (2006), keď padlo lietadlo v Hejciach plné našich vojakov. Jeho vina? Žiadna, ale cítil morálnu zodpovednosť.
Zvolenská nemá len morálnu zodpovednosť, jej ministerstvo zanedbalo svoje povinnosti, čím ohrozilo životy a zdravie ľudí.
Nešlo pritom o pochybenie nejakých anonymných, radových referentov. V päťčlennej komisii, ktorá svojou laxnosťou spôsobila niekoľkodenný výpadok vrtuľníkovej záchranky, sedeli aj štátny tajomník Čislák, vedúci služobného úradu Senčák, generálny riaditeľ Mikloši či šéf záchranného systému Kočiš - ľudia priamo podriadení ministerke a v jej najužšom okruhu. Za takú chybu, akú urobili na ministerstve zdravotníctva, odstupuje vo vyspelej Európe minister.
Pani ministerka, odstúpte!