Citlivejší človek by sa pri jej čítaní mohol aj psychicky zrútiť (pozri aj starší blog autora: Prečo štát neriadi vlastné nemocnice z 11.10.2016). NKÚ k nim pridal symbolicky 30. júna aj vysvedčenie pre ďalších 13 nemocníc. Tentoraz boli medzi nimi štátne príspevkové, samosprávne aj transformované nemocnice. Výsledky sú nočnou morou!
Keďže prvá etapa kontroly sa týkala 7 fakultných a 2 univerzitných nemocníc a druhá ďalších 3 detských fakultných nemocníc, kontrolou boli preverené rôzne stránky hospodárenia a nakladania s majetkom v 12 štátnych príspevkových nemocniciach, ktoré predstavujú 75% celkového obratu 33 príspevkových nemocníc zriadených MZ SR. Výsledkom sú teda zistenia, ktoré je možné zovšeobecniť pre všetky štátne príspevkové nemocnice.
Prekvapením je ale skutočnosť, že samosprávne kraje a mestá, ktoré spravujú mnohé bývalé okresné nemocnice si v nezodpovednosti v prístupe k nim môžu s ministerstvom zdravotníctva podať ruky. Kontrola totiž preukázala, že v štátnych príspevkových nemocniciach, ktorých zriaďovateľom je MZ SR a v samosprávnych nemocniciach boli zistené identické nedostatky, týkajúce sa prípravy, schvaľovania a hodnotenia rozpočtu, evidencie a vykazovania nákladov a uzatvárania zmlúv na poskytovanie služieb.
Naopak úroveň riadenia rozpočtu nemocníc – štátnych akciových spoločností dosahovala vyššiu kvalitu a mala rozhodujúci vplyv na dobré výsledky hospodárenia. Všetky nemocnice odhliadnuc od zriaďovateľa či právnej formy však málo investovali do stavieb a zdravotníckej techniky.
Skutočným bonbónikom pre orgány činné v trestnom konaní a pre ministerstvo zdravotníctva či samosprávy sú zistenia NKÚ na poli verejného obstarávania. Kontrola totiž indikovala viaceré konkrétne podozrenia z predraženia nákupov a poskytuje vlastne autentický obraz ako sa v rokoch 2011 až 2015 šafárilo v nemocniciach. Podmienky verejného obstarávania boli často diskriminačné a viaceré indície viedli k podozreniam z konania v zhode. Víťazom sa často stala spoločnosť oslovená nemocnicou za účelom stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky. Súťažné podklady si napríklad vyžiadal výhradný dodávateľ techniky pre SR, ktorý sa však súťaže nezúčastnil, ale následne sa stal dodávateľom víťaza súťaže. Zdravotnícka technika bola často obstarávaná v balíku spolu so stavebnou investíciou, čo neumožnilo predložiť ponuku, resp. uzatvoriť zmluvu na každú časť zákazky samostatne. Tieto postupy znamenali riziko možného navýšenia ceny zákazky. NKÚ zistil podozrenia z predraženia pri nákupoch zdravotníckej techniky v týchto konkrétnych 13-tich nemocniciach od 40% až do 124%. Nič nebráni polícii a prokuratúre, aby začali konať voči konkrétnym osobám, už len aby chceli!
Vysvedčenie pre nemocnice je teda nočnou morou. Ministerstvo zdravotníctva a samosprávy by po týchto zisteniach mali okamžite konať a posilniť zodpovednosť manažmentov za dosahované výsledky, analyzovať objektívne (štruktúra zdravotníckych služieb) a subjektívne príčiny (neefektívny manažment) zlých hospodárskych výsledkov. Prípadný program oddlžovania pre jednotlivé nemocnice by sa mal diferencovať a podmieniť opatreniami, ktoré proces zadlžovania zastavia. Oblasť verejného obstarávania by sa mala využiť pre efektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov, napr. formou centrálnych nákupov alebo formou lízingu. A prax v riadení a kontrole štátnych akciových spoločností by sa mala zaviesť aj v príspevkových organizáciách.
Či tieto ďalšie zistenia NKÚ nemocniciam aj skutočne pomôžu, ukáže už najbližšie obdobie a hlavne prístup ministerstva zdravotníctva k riadeniu štátnych nemocníc pred a po plánovanom oddlžení.
Ak sa Vám blog páčil, hlasujte prosím na vybrali.sme.sk. Ďakujem!