U nás sa nastupuje do školy 2. septembra, alebo najbližší pondelok – tentokrát to pripadlo na 4. septembra. Čitateľ tohto blogu si možno povie, že predĺžený víkend predsa nie je na zahodenie. No ale ruku na srdce priatelia, štátny či cirkevný sviatok nie je o predĺženom víkende na chalupe. Ale o oslave významnej udalosti.
Určite viete, ako osláviť Vianoce či Veľkú Noc. Trochu komplikovanejšie je to už s ostatnými sviatkami. Ale prosím, na Deň víťazstva, SNP, Deň boja za slobodu kladieme vence k pamätníkom, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska ideme na púť či omšu, na Všetkých Svätých ideme na cintoríny k hrobom našich blízkych..... Ale čo treba robiť na Deň Ústavy? Jasné, kosiť na záhrade, kúpať sa, ísť na huby je samozrejmosťou, máme predsa voľný deň. Ja sa skôr zamýšľam, že ako osláviť Deň Ústavy?
Písal sa 1. september 1992 a slovenský parlament slávnostne schválil text demokratickej Ústavy budúcej Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993. Oslavovať dnes Mečiara a jeho koalíciu za schválenie Ústavy sa akosi nehodí. Vládnutie tejto garnitúry bolo zatiaľ najtemnejším obdobím ponovembrových dejín našej vlasti. Mohli by sme oslavovať vznik nového štátu, ale na to máme predsa iný štátny sviatok a zároveň aj Nový rok – 1. január.
Jediné, čo si môžeme azda pripomenúť, že Ústava z 1. septembra 1992 vo víre dejín obstála. Až na niekoľko nerozsiahlych novelizácií platí dodnes. Ale oslavovať to štátnym sviatkom sa mi zdá priveľa. Čo tak pamätný deň?
Patríme v rámci EÚ k rekordérom v počte štátnych a cirkevných sviatkov. Mám preto jeden racionálny návrh. Urobme z Dňa Ústavy pamätný deň a vráťme našim deťom a učiteľom 1. september. Vypýtame sa na dve hodiny z práce, alebo si zoberieme pol dňa dovolenky a odprevadíme naše deti do školy. A v rámci pamätného dňa by im učitelia mohli v triedach porozprávať, čo to vlastne je Ústava a prečo je pre nás dôležitá. Či myslíte, že to Vaše deti vedia? Opýtajte sa ich.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte prosím na vybrali.sme.sk. Ďakujem!