Skôr ako odsúdime za facku rodičke...

Autor: Viliam Novotný | 22.10.2017 o 17:22 | (upravené 22.10.2017 o 17:28) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  3565x

Ak si pôjdete pozrieť, alebo ste si už pozreli nový slovenský dokumentárny film „Medzi nami“, mali by ste si prečítať tento blog.

Kým nadobudnete presvedčenie, že fyzické inzultovanie rodičky v Bratislavskej univerzitnej nemocnici alebo posledné otrasné prípady popálenej rodičky na pôrodnej sále v trebišovskej nemocnici či 7 hodín osamote rodiacej rodičky v prešovskej nemocnici sú bežnou praxou slovenského zdravotníctva a nedá sa s tým nič urobiť, prečítajte si, prosím, tento blog.

Hneď na úvod chcem povedať ako neurochirurg, ktorý vykonáva svoju lekársku prax v nemocnici už 20 rokov, že na základe jednotlivých otrasných prípadov zlyhania nemožno odsúdiť celé slovenské zdravotníctvo. Ročne sa na Slovensku narodí priemerne 50 tisíc detí, z nich 99% v pôrodniciach. Aj keď sú mnohé pôrodnice v technicky zlom stave a zdravotnícky personál je unavený a niekedy podráždený, predsa 50 tisíc matiek nerodí 7 hodín bez dohľadu, ani nie je popálených ani udretých lekárom. Odchádzajú šťastné a spokojné s nádherným dieťatkom v batôžku domov. A to aj vďaka skvelej práci lekárov, sestier a pôrodných asistentiek. Je však pravdou, že aj v bezprostrednej starostlivosti o novorodencov máme rezervy. V Európskej únii patríme s 5 úmrtiami novorodencov na 1000 pôrodov ku krajinám s najvyšším počtom spolu s Bulharskom, Rumunskom a Maltou. Priemer EÚ je 3,6 úmrtí na 1000 živonarodených. Niečo ide na vrub zlej starostlivosti o novorodencov v rómskych komunitách s najväčšou pôrodnosťou, ale niečo aj na vrub zdravotnej starostlivosti o bábätko pri pôrode a po ňom, zvlášť pri nedonosených deťoch.

Aj keď je to samozrejme vždy o subjektívnom vnímaní pacienta, je nesporné, že nespokojnosť so službami v zdravotníctve narastá. Tvrdím to na základe mojich vlastných skúseností. Začiatkom minulého roka som totiž absolvoval okružnú cestu po dvoch tuctoch slovenských nemocníc. Navštívil som mnohé oddelenia, zhováral sa s manažérmi, lekármi, sestrami, ale najmä s pacientmi, ktorí sa naozaj často sťažovali na kvalitu služieb a prístup zdravotníkov. Pacienti mi kládli tvrdé otázky: prečo chcú lekári a sestry stále viac peňazí, keď sú mnohí z nich na pacientov nepríjemní a neposkytujú im dobrú starostlivosť? Pacient nevie posúdiť, ako kvalitne bola vykonaná operácia, ale to, že k nemu neprišla sestrička v nočnej službe, alebo že má zlú stravu či pretečený obväz, vníma veľmi citlivo. Ukazuje sa to ako obrovská výzva do budúcnosti, ktorá je o systémových zmenách, ale aj o motivácii zdravotníkov poskytovať čo najlepšie služby. Samozrejme, niekedy je to o obyčajnej ľudskosti, a tá sa na zdravotníckych vysokých školách nevyučuje, ale získava sa v rodinách.

Keď už hovorím o službách v nemocniciach, nechýbali ani časté ponosy na špinavé záchody, otrasné sprchy, zlé postele, chýbajúcu klimatizáciu v lete či prefukujúce okná v zime. V mnohých nemocniciach ma preto potešilo, že sa v ostatnom období aspoň čiastočne modernizovali. Niekde zmodernizovali ambulancie, sociálne zariadenia na oddeleniach či vybavenie pacientskych izieb. Inde budujú centrálny príjem či nové operačné sály. V mnohých nemocniciach pribudli zmodernizované vstupné haly a recepcie pre prichádzajúcich pacientov. Napriek tomu je modernizačný dlh v našich nemocniciach obrovský, veď ich priemerný vek sa pohybuje okolo 44 rokov.

Dôležitým faktorom, ktorý vplýva na schopnosť personálu poskytovať dobré služby a popri tom sa aj usmiať či povedať milé slovo je miera ich fyzického a psychického zaťaženia. Veľmi častou témou v rozhovoroch bol práve nedostatok sestier a lekárov. Na Slovensku chýba 12 tisíc sestier na to, aby sme vedeli pacientom ponúknuť taký štandard, aký je bežný vo vyspelej Európe. O nič lepšia nie je v regiónoch ani situácia s lekármi. V mnohých nemocniciach to už riešia doktormi z Ukrajiny. Samozrejme, málo personálu v praxi znamená, že lekári a sestry sú zavalení prácou, a preto aj unavení a podráždení.

Tieto moje skúsenosti z ciest po slovenských nemocniciach vo mne utvrdili presvedčenie, že slovenské zdravotníctvo potrebuje zásadné zmeny. To prvé, čo potrebujeme, je  urobiť poriadok. Počnúc poplatkami pacientov u lekára, cez hospodárenie v štátnych nemocniciach, spôsob platby zdravotných poisťovní nemocniciam a ambulanciám, až po jasné pravidlá a ich dodržiavanie vo verejnom obstarávaní. Zastavenie plytvania v štátnych nemocniciach a nastavenie spravodlivých platieb zo strany zdravotných poisťovní pre všetky nemocnice sú základným predpokladom, aby nemocnice dokázali vytvárať zdroje na svoju modernizáciu. Potrebujeme zaviesť spravodlivé odmeňovanie zdravotníkov za ich prácu vo vzťahu k jej kvalite a spokojnosti pacientov. Je to úplná nevyhnutnosť, ak chceme motivovať zdravotníkov k lepšej starostlivosti o pacientov. Ale to najdôležitejšie je vrátiť pacienta do stredu záujmu celého zdravotníctva. Dnes je, žiaľ, často na jeho okraji. Pacient musí vedieť, na čo má v zdravotníctve nárok, koľko musí doplácať, kedy má nárok na službu a ako dlho na ňu musí čakať.

Ak sa vám blog páčil, hlasujte na vybrali.sme.sk. Ďakujem!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Marek Maďarič

Len aby nás karanténa neprerástla (píše Marek Maďarič)

Vyháňať za okraj každého, kto sa mi nepodobá, nemá nič s demokraciou.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Lučanský je pokračovaním Gašpara (týždeň podľa Schutza)

Koalícia ďalej pracuje na únose Slovenska na východ.


Už ste čítali?