Sme členmi Európskej únie aj NATO, platíme jednou z najsilnejších mien sveta, krajine sa hospodársky darí, nezamestnanosť je historicky najnižšia a životná úroveň naopak historicky najvyššia. Napriek tomu je na Slovensku „blbá“ nálada.
Krajina je v kríze, morálnej aj politickej. Po odznení tónov slávnostného novoročného koncertu z bratislavskej Reduty nás o tom už od 2. januáru začala presviedčať politická garnitúra. Témy ako, kto ozvracal vládne lietadlo na ceste z Mexika domov, alebo prečo je potrebné nasadiť NAKA na daňové priznania prezidentových bývalých firiem, len potvrdzujú Ficove slová z decembrového snemu strany SMER. Myslím tým na výrok: „kto do nás hodí kameň, my do neho dva“. V prípade prezidenta ale hádžu kamene preventívne vopred. SMER je po porážke v regionálnych voľbách v hlbokej kríze. Kaliňák vo vetrovke preberajúci Kotlebovú rétoriku a riešiaci kriminalitu v rómskych osadách je toho dôkazom. Ničím nezaostal ani poslanec SMERu Blanár s vlastnou analýzou, ktorou sa zúfalo snaží prekryť zistenia Úradu pre verejné obstarávanie o predražených nákupoch CT-čiek v Žilinskej župe za jeho županovania. SMER už jednoducho nemá čo ponúknuť, vyčerpal sa obsahovo aj morálne, podobne ako HZDS a SDKÚ pred ním.
Slovensko sa tak stále viac dostáva do krízy, ktorá spočíva v strate dôvery ľudí v štátnu moc a jej inštitúcie. Štátny centralizmus, ktorý sa za 25 rokov rozvinul do obrovských rozmerov, priniesol so sebou extrémnu štátnu korupciu, rozbujnelú byrokraciu a uzavretosť politických strán pred problémami ľudí.
Obrovské regionálne rozdiely medzi bohatou Bratislavou a jej okolím a zvyškom Slovenska sa prehlbujú. Predražené diaľnice a rýchlostné cesty, na ktoré sa pomaly minuli všetky eurofondy, stále končia pri Žiline a Banskej Bystrici. Ostatné regióny na strednom a východnom Slovensku sa na ne nepodarilo napojiť. Investície do desiatok okresov s vysokou nezamestnanosťou netrafili, ale do Nitry budú voziť robotníkov zo Srbska, lebo tam už niet voľnej pracovnej sily. Vláda namiesto podpory miestnej ekonomiky pripravuje projekt na podporu sťahovania za prácou, aby ešte viac vyľudnila východoslovenský a stredoslovenský vidiek.
Slovensko potrebuje novú víziu. Cestou je jednoducho zobrať moc malej skupine ľudí v Bratislave a spolu s peniazmi ju preniesť do regiónov, miest a obcí, bližšie k ľuďom. Skúsenosti z Európy jednoznačne hovoria, že regionalizmus na rozdiel od centralizmu vedie k podpore aktivity ľudí, k lepšej kontrole peňazí aj ich účelnejšiemu využitiu v prospech komunity.
Po 25 rokoch existencie samostatného Slovenska je čas sa zamyslieť, ako by malo vyzerať ďalších 25 rokov..... Neverím, že ak Fica, Danka a Bugára vymenia Sulík, Matovič a Hlina v Revúcej, Snine, Kežmarku či v Partizánskom sa bude žiť lepšie. Ani školstvo, ani zdravotníctvo sa nezlepšia, ak zostanú centralizované v štátnych rukách. To nie je o zmene ľudí, ale o zmene podstaty fungovania štátu z centralizovanej krajiny na silné regióny.
Ak sa vám blog páčil, hlasujte na vybrali.sme.sk. Ďakujem!