Dočká sa, ak niekto zomrie...

Autor: Viliam Novotný | 16.1.2020 o 8:52 | Karma článku: 3,92 | Prečítané:  1523x

Ak je starý človek pre chorobu odkázaný na pomoc iných, súčasný systém nezvláda riešiť jeho situáciu. Najčastejšie to končí tak, že príbuzný musí prestať pracovať, aby sa mal kto o chorého starého človeka postarať. Čo s tým?

Zlepšenie starostlivosti o seniorov je jednou z najväčších výziev súčasnosti. Zdravotníctvo a sociálne služby v súčasnom nastavení už v starostlivosti o starých a chorých ľudí zlyhávajú. A bude to len horšie, lebo sme jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín EÚ.

Je zima a vonku poľadovice. 75-ročná dôchodkyňa – babička sa cestou do potravín či k lekárovi pošmykne a utrpí zlomeninu. Je hospitalizovaná na traumatologickom alebo chirurgickom oddelení nemocnice a je jej poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť. To ešte slovenský zdravotnícky systém celkom zvláda, ale tu začínajú neuveriteľné problémy. Piaty či šiesty deň na vizite primár povie, že hojenie postupuje dobre a babičku možno prepustiť. Ale kam?

Doma býva sama a ešte nevie poriadne chodiť ani s dvoma barlami. Rehabilitačné oddelenie ju nechce prijať, majú len 30 lôžok a ani jedno prázdne. Navyše, pacientov môžu hospitalizovať len 7 dní a to babičkinu situáciu nerieši. Oddelenie dlhodobo chorých je už lepšie riešenie, ale tam chorú dôchodkyňu môžu prijať až o 2 týždne – momentálne nemajú miesto. Takže, alebo sa na traumatológii či chirurgii zľutujú nad seniorom a nechajú ho na akútnom lôžku ešte 14 dní, aj keď by tam už nemal čo robiť a ďalšia hospitalizácia je naozaj len zo „sociálnej“ indikácie. Alebo prepustia skoro bezvládnu dôchodkyňu domov, nech sa o ňu postará rodina, ak nejakú má.

Predsa len sa nakoniec babička dostane na oddelenie dlhodobo chorých (ODCH) a dostane potrebnú doliečovaciu starostlivosť. Pozor! Len na 21 dní, viac zdravotné poisťovne nepreplatia. Čo ďalej?

Babička ešte stále chodí len s výraznou dopomocou a len niekoľko krokov. Stihla už prekonať zápal pľúc a na niekoľkých miestach na tele sa jej začínajú tvoriť preležaniny. Potrebuje ďalšiu starostlivosť – zdravotnícku, ale aj sociálnu. Chorý a starý človek je zároveň aj sociálne odkázaným človekom.

Po prepustení z ODCH sú len dve možnosti. Vráti sa domov, kde sa ale už samostatne o seba nedokáže postarať. Dcéra alebo syn si babičku musia vziať k sebe a postarať sa o ňu, bude potrebná aj terénna sociálna služba a ADOSka (agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) na ošetrovanie preležaním. Samozrejme, znamená to náklady pre rodinu, ale hlavne jeden z členov rodiny musí „odbiehať“ zo zamestnania, alebo z neho celkom odísť.

Je tu, samozrejme, aj možnosť umiestniť seniora v sociálnom zariadení. Prvé v poradí je ZOSka (zariadenie opatrovateľskej starostlivosti), kde dostáva nielen sociálne služby ale aj zdravotnú starostlivosť. Znamená to pre rodinných príslušníkov čím skôr podať žiadosť na mestský alebo obecný úrad a čakať. Najprv na určenie stupňa odkázanosti, a potom na voľné miesto v zariadení. Do úvahy prichádza aj Zariadenie pre seniorov (ZPS) s rovnakým postupom ako v prípade ZOS.

Ale pozor! Čakacia doba na sociálne zariadenie napríklad v Košiciach je 1 až 2 roky. Dôchodcovia na to často rezignovane povedia: „Dočkám sa, ak niekto zomrie!“

Kým sa teda čaká na umiestnenie v sociálnom zariadení, starý a chorý človek, ktorému sa medzitým pribaľujú ďalšie diagnózy, sa začína „strácať pred očami“. Zúfalá rodina sa snaží pomocť a začína zdravotnícko - sociálny „ping – pong“.

Babička má vysoký tlak a rozhádzanú cukrovku, príjmu ju na internom alebo geriatrickom oddelení. Po 2-3 týždňoch hospitalizácia končí a rodina opäť skúša oddelenie dlhodobo chorých – úspešne. Po 3 týždňoch je ale aj tam koniec. Na internete však vnuk našiel, že existuje aj Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS), avšak už s denným doplatkom cca 20 eur (600 eur mesačne). Rodina ale neváha, poskladajú sa k babkinmu dôchodku a jej byt potiahnu sami. Ale aj tu je o jeden až dva mesiace koniec. Takže naspäť domov. Znovu neplatené voľno pre dcéru v práci a ADOSka dvakrát denne, prípadne aj sociálna sestra. O mesiac je nádej možno celý kolotoč zopakovať, tentoraz nanešťastie pre ďalší pád pri chôdzi v byte a ďalšiu zlomeninu....

Tento príbeh som si vymyslel, ale popisuje skutočné fungovanie starostlivosti o seniorov a dlhodobo chorých na Slovensku. Tisíce rodín podobný príbeh práve prežíva a my lekári, sestry, zdravotníci a pracovníci sociálnych služieb to prežívame s nimi.

Zlepšenie starostlivosti o seniorov a dlhodobo chorých nie je volebné heslo. Ale nevyhnutnosť. Potrebujeme na to upraviť štruktúru nemocníc a čiastočne aj sociálnych služieb. Musíme zmeniť časť akútnych lôžok na chronické, zároveň zvyšovať počet sociálnych lôžok a obe starostlivosti prepojiť. Vytvorenie siete zariadení, ktoré seniorom a dlhodobo chorým na jednom mieste zabezpečia potrebnú zdravotno–sociálnu starostlivosť je skutočným riešením. Dlhujeme to našim rodičom a starým rodičom.

Autor je lekár a predseda strany ŠANCA, do parlamentu kandiduje na kandidátke strany Most-Híd.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Teraz by sa nám hodila koruna

Kto zastaví odhodlanie premiéra zlikvidovať ekonomiku?


Už ste čítali?