Dočká sa, ak niekto zomrie...

Autor: Viliam Novotný | 16.1.2020 o 8:52 | Karma článku: 3,92 | Prečítané:  1562x

Ak je starý človek pre chorobu odkázaný na pomoc iných, súčasný systém nezvláda riešiť jeho situáciu. Najčastejšie to končí tak, že príbuzný musí prestať pracovať, aby sa mal kto o chorého starého človeka postarať. Čo s tým?

Zlepšenie starostlivosti o seniorov je jednou z najväčších výziev súčasnosti. Zdravotníctvo a sociálne služby v súčasnom nastavení už v starostlivosti o starých a chorých ľudí zlyhávajú. A bude to len horšie, lebo sme jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín EÚ.

Je zima a vonku poľadovice. 75-ročná dôchodkyňa – babička sa cestou do potravín či k lekárovi pošmykne a utrpí zlomeninu. Je hospitalizovaná na traumatologickom alebo chirurgickom oddelení nemocnice a je jej poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť. To ešte slovenský zdravotnícky systém celkom zvláda, ale tu začínajú neuveriteľné problémy. Piaty či šiesty deň na vizite primár povie, že hojenie postupuje dobre a babičku možno prepustiť. Ale kam?

Doma býva sama a ešte nevie poriadne chodiť ani s dvoma barlami. Rehabilitačné oddelenie ju nechce prijať, majú len 30 lôžok a ani jedno prázdne. Navyše, pacientov môžu hospitalizovať len 7 dní a to babičkinu situáciu nerieši. Oddelenie dlhodobo chorých je už lepšie riešenie, ale tam chorú dôchodkyňu môžu prijať až o 2 týždne – momentálne nemajú miesto. Takže, alebo sa na traumatológii či chirurgii zľutujú nad seniorom a nechajú ho na akútnom lôžku ešte 14 dní, aj keď by tam už nemal čo robiť a ďalšia hospitalizácia je naozaj len zo „sociálnej“ indikácie. Alebo prepustia skoro bezvládnu dôchodkyňu domov, nech sa o ňu postará rodina, ak nejakú má.

Predsa len sa nakoniec babička dostane na oddelenie dlhodobo chorých (ODCH) a dostane potrebnú doliečovaciu starostlivosť. Pozor! Len na 21 dní, viac zdravotné poisťovne nepreplatia. Čo ďalej?

Babička ešte stále chodí len s výraznou dopomocou a len niekoľko krokov. Stihla už prekonať zápal pľúc a na niekoľkých miestach na tele sa jej začínajú tvoriť preležaniny. Potrebuje ďalšiu starostlivosť – zdravotnícku, ale aj sociálnu. Chorý a starý človek je zároveň aj sociálne odkázaným človekom.

Po prepustení z ODCH sú len dve možnosti. Vráti sa domov, kde sa ale už samostatne o seba nedokáže postarať. Dcéra alebo syn si babičku musia vziať k sebe a postarať sa o ňu, bude potrebná aj terénna sociálna služba a ADOSka (agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti) na ošetrovanie preležaním. Samozrejme, znamená to náklady pre rodinu, ale hlavne jeden z členov rodiny musí „odbiehať“ zo zamestnania, alebo z neho celkom odísť.

Je tu, samozrejme, aj možnosť umiestniť seniora v sociálnom zariadení. Prvé v poradí je ZOSka (zariadenie opatrovateľskej starostlivosti), kde dostáva nielen sociálne služby ale aj zdravotnú starostlivosť. Znamená to pre rodinných príslušníkov čím skôr podať žiadosť na mestský alebo obecný úrad a čakať. Najprv na určenie stupňa odkázanosti, a potom na voľné miesto v zariadení. Do úvahy prichádza aj Zariadenie pre seniorov (ZPS) s rovnakým postupom ako v prípade ZOS.

Ale pozor! Čakacia doba na sociálne zariadenie napríklad v Košiciach je 1 až 2 roky. Dôchodcovia na to často rezignovane povedia: „Dočkám sa, ak niekto zomrie!“

Kým sa teda čaká na umiestnenie v sociálnom zariadení, starý a chorý človek, ktorému sa medzitým pribaľujú ďalšie diagnózy, sa začína „strácať pred očami“. Zúfalá rodina sa snaží pomocť a začína zdravotnícko - sociálny „ping – pong“.

Babička má vysoký tlak a rozhádzanú cukrovku, príjmu ju na internom alebo geriatrickom oddelení. Po 2-3 týždňoch hospitalizácia končí a rodina opäť skúša oddelenie dlhodobo chorých – úspešne. Po 3 týždňoch je ale aj tam koniec. Na internete však vnuk našiel, že existuje aj Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS), avšak už s denným doplatkom cca 20 eur (600 eur mesačne). Rodina ale neváha, poskladajú sa k babkinmu dôchodku a jej byt potiahnu sami. Ale aj tu je o jeden až dva mesiace koniec. Takže naspäť domov. Znovu neplatené voľno pre dcéru v práci a ADOSka dvakrát denne, prípadne aj sociálna sestra. O mesiac je nádej možno celý kolotoč zopakovať, tentoraz nanešťastie pre ďalší pád pri chôdzi v byte a ďalšiu zlomeninu....

Tento príbeh som si vymyslel, ale popisuje skutočné fungovanie starostlivosti o seniorov a dlhodobo chorých na Slovensku. Tisíce rodín podobný príbeh práve prežíva a my lekári, sestry, zdravotníci a pracovníci sociálnych služieb to prežívame s nimi.

Zlepšenie starostlivosti o seniorov a dlhodobo chorých nie je volebné heslo. Ale nevyhnutnosť. Potrebujeme na to upraviť štruktúru nemocníc a čiastočne aj sociálnych služieb. Musíme zmeniť časť akútnych lôžok na chronické, zároveň zvyšovať počet sociálnych lôžok a obe starostlivosti prepojiť. Vytvorenie siete zariadení, ktoré seniorom a dlhodobo chorým na jednom mieste zabezpečia potrebnú zdravotno–sociálnu starostlivosť je skutočným riešením. Dlhujeme to našim rodičom a starým rodičom.

Autor je lekár a predseda strany ŠANCA, do parlamentu kandiduje na kandidátke strany Most-Híd.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Matovič je s testovaním spokojný, zachytili 5 594 infekčných ľudí

Počas pilotnej fázy plošného testovania otestovali 140 945 ľudí.

Komentár Tomáša Prokopčáka

Vidíte, čo sa odohráva na STU

Dve základné podmienky, ktoré akademici na STU nezvládli.


Už ste čítali?